Nie je o čom
Alica (39) pracuje na komunikačnom oddelení istej spoločnosti. Napriek tomu, že sa denne stará o nadväzovanie kontaktov a rozhovorov s klientmi, udržanie dialógu s vlastným manželom krachuje. Po príchode domov z práce sa témy ich rozhovorov točia okolo detí, domácnosti, zopár viet o práci a ide sa pozerať telka. Priam sa hrozí spoločných víkendov, keď nie sú s nimi deti a nastane trápne ticho. Nechápe, čo sa stalo. Niekedy sa dokázali rozprávať celé hodiny.
Nebezpečná ľahostajnosť
Veľa párov robí základnú chybu už po vstupe do manželstva. V partnerovi už majú istotu, preto nechajú vzťah plynúť a prestanú ho pestovať. Jednoducho v ňom len existujú. Neskôr, aj keď chcú začať tému, zháčia sa, že je to nepodstatné, a opäť je ticho. Podľa psychologičky Ľubice Sládekovej postupne stratia schopnosť otvorene komunikovať o tom, čo si myslia a čo cítia. „Dôvodom môže byť aj obava, že sa ten druhý urazí alebo nám len odvrkne. Postupne sa partneri prestávajú rozprávať o dôležitých veciach. Zostanú len témy o deťoch, rodičoch a známych alebo len „reči o ničom“. Ak sa dôležitá osobná rovina v rozhovoroch vytratí, manželia sa postupne odcudzujú a niekedy sami nerozumejú, ako a kedy sa to udialo.“ Stáva sa to väčšinou v pároch, kde je jeden príliš dominantný a ten druhý si netrúfne jasne povedať, čo naozaj potrebuje. Problém nastáva aj vtedy, ak nedokážeme požiadať o láskavosť alebo pomoc.“
Zabijaci komunikácie
Svojou ľahostajnosťou môžeme postupne pochovávať vzťah bez toho, aby sme si do spočiatku uvedomovali. Stačí, že prestaneme partnera počúvať. Priepasť sa otvára. Začneme ho kritizovať za každú maličkosť. Naozaj stojí zopár chlpov na umývadle za tichú domácnosť? „Ak vyrábate z bežnej situácie konfliktnú, partner sa vás začne strániť,“ varuje psychologička. „Nebezpečné je takisto obviňovanie partnera za vlastné zlyhania a nedostatok schopnosti vcítiť sa do jeho problémov.“ Skúste namiesto nadávania na celý svet spoločne hľadať príčinu svojho hnevu. Stačí trocha empatie, citlivé vyventilovanie emócií a nepôjdete spať ako tlakový hrniec pred vypustením pary. Sebaovládanie však niekedy vôbec nie je jednoduché. Ľahšie je ihneď vybuchnúť a vybrať si najbližší terč. Vy máte pokoj, okolie nech to zvláda, ako chce, mrzieť vás to bude až zajtra. Vášho partnera to však môže zasiahnuť oveľa hlbšie. Utiahne sa do seba, aby vás náhodou nevyprovokoval. Keď nemáte empatiu a umiernenosť v povahe, pomôže len tvrdý tréning. Ak vám partner stojí za to, podstúpite ho.
Vyvarujte sa debatám o ničom
„Komunikačná kríza je vždy kríza vzťahu,“ tvrdí psychologička. A nejde iba o hľadanie spoločných tém „Ak manželia vedia komunikovať takým spôsobom, že kontrolujú, či si vzájomne rozumejú, neskresľujú vzájomné myšlienky a fakty, tak je vzťah úprimný. Ak nevedia vzájomne zrozumiteľne hovoriť, sú z toho frustrovaní a cítia sa osamotení.“ Preto sa vyvarujte debate o ničom, len aby nebolo ticho. Tá môže partnera zbytočne unaviť a nabudúce si radšej rýchlo nájde nejakú aktivitu, len aby nemusel predstierať záujem. Naopak, skúste vy prejaviť záujem o jeho pocity. Zo začiatku vás možno odbije, že to nestojí za reč. Postupne by sa však mal otvoriť. Príde na to, že sa mu uľaví, keď sa zdôverí s obavami aj s pocitmi, ktoré ich sprevádzajú. Naučiť sa komunikovať si vyžaduje naozaj tvrdý tréning. A chce to aj odvahu. Uzavretejší ľudia budú potrebovať viac času na zmenu. V princípe musia vedieť vyjadriť, čo cítia pri partnerovej reakcii. To znamená, keď vás pochváli, zahriakne alebo ignoruje. V posledných dvoch prípadoch nevracajte úder. Skúste mu povedať, čo ste svojím konaním mysleli, a nech vám vysvetlí, prečo takto reagoval.
Vzťah nesmie zovšednieť
Ak vás partner nečakane obdaruje, hneď za tým hľadáme milenku, pracovné povinnosti, pre ktoré nestihne spoločnú dovolenku – jednoducho, máme pocit, že si ide niečo žehliť. Nečakané prekvapenia, samozrejme, tie príjemné, však potrebuje každý vzťah ako soľ. Darujte mu lístky na futbalový zápas a choďte s ním hrať squash alebo oprášte bicykel. Doma sa neukazujte iba vo vyťahanom tričku a v natáčkach. Muži reagujú najmä na vizuálne vnemy, skúste preto dobre vyzerať aj pri žehlení. Niekedy stačí málo. Vymeniť zásteru či deravé tepláky za štýlovejšie domáce oblečenie a urobiť si jemný mejkap.
Prečo mám začať ja?
Lebo každý vzťah si zaslúži druhú šancu. Lebo ženy sú empatickejšie stvorenia. Lebo mužom je to trápne, no niekedy ich stačí iba „nakopnúť“. Psychologička Ľubica Sládeková upozorňuje: „Komunikácia vzťah nespasí, ale bez nej to nejde. Najdôležitejšie je vzájomne sa podporovať a radovať z osobnostného rozvoja toho druhého. Len úcta a rešpekt pozitívne kultivujú manželskú dvojicu.“
