Prichádza ten najveselší okamžik
cestou do teplých krajín,
teplých krajín,
lúštim colné ako dotazník
a čo len môžem, zbalím,
môžem, zbalím.
Tri hodiny posúvania
a už zdravím,
konečne tá krásna rozlúčka,
čo veziete, pošepnú mi do uška,
zdvorilo mi poklepkajú na kufor,
na hádanie som si radšej netrúfol,
na hádanie som si radšej netrúfol.
Opálený, hladný, smädný, ustatý,
vlečiem sa k práci domov,
k práci domov,
zďaleka ma víta colník usmiaty
s tou svojou rečou strohou,
rečou strohou.
Aspoň teraz uvidí,
že kráčam s dobou,
za nápravou mám dve videá,
počítač a Pico, pico bello,
lanolin, tut schuh´ so gut,
zlato, čo som včera vtlačil do pasty
a to všetko chcem si doviezť do vlasti,
a to všetko chcem si doviezť do vlasti,
veď prichádzam z devízovej oblasti.
Nechceme sa miešať do plazmy,
nebudeme obchodovať s obrazmi,
chceme iba malé šmelinky,
do jabĺčka schováme si hodinky,
do jabĺčka schováme si hodinky,
alebo si našetríme na Primky.
Zoll sem, zoll tam,
nám už je to všetko jedno,
zoll sem, zoll tam,
nám už je to fuk.
|
Lojzo:
Lojzo:
Lojzo:
Lojzo:
Tomáš Bezdeda:
