Dušan: Rozprávkové kráľovstvo spí,
luny svit ho neprebudí,
neskutočnou hrou
sa mi to zdá.
Marika: Zástup všetkých princov a víl,
zázraky, o ktorých si snil,
neskutočnou hrou
sa mi to zdá.
Dušan: Pred tebou v nádhernom svite hviezd.
Marika: Sny detstva chcú ti dnes hlavu spliesť.
Dušan: Nemýľ sa, nie je to klam,
presvedč sa sám.
Spolu: Už viem, rozprávky sú tu naozaj.
Dušan: Ak veľmi chceš.
Marika: Ak túžiť, vieš.
Spolu: Tak skús, aj ty máš kľúč.
Dnes to už viem,
rozprávky sú tu naozaj,
dnes vyšli z kníh,
dotkni sa ich
a vstúp cez srdcia detí k zázrakom.
Dušan: Vstúp, kde nič sa nekončí zlým,
vstúp so srdcom opäť čistým,
neskutočnou hrou.
Marika: Sa mi to zdá.
Dušan: Lepším staň sa ako v čase tom,
keď aj ty bol si len dieťaťom.
Spolu: Nemýľ sa, nie je to klam,
tak presvedč sa sám.
Spolu: Viem, rozprávky sú tu naozaj,
ak veľmi chceš,
ak túžiš, vieš,
tak skús, aj ty máš kľúč.
Dnes to už viem,
rozprávky sú tu naozaj,
dnes vyšli z kníh,
dotkni sa ich
a vstúp cez srdcia detí k zázrakom.
Marika: Prídu k tebe v každý čas.
Dušan: Prídu, keď ich zavoláš.
Marika: Pred sebou.
Spolu: Za sebou, aj v sebe ich máš,
už viem.
Ak veľmi chceš,
ak túžiť vieš,
tak vstúp cez srdcia detí k zázrakom.
|
