Kam, kam ženie sa svet,
ešte pár zatmení a lásky niet,
snáď ľuďom ustatým
svitne zas nádej večná.
Sú dni, keď už sa zdá
akoby sa v nás kdesi
človek strácal,
vo mne však znie
tá myšlienka trúfalá.
Tak teda poď,
veď na to máš,
aj keď sa zdá,
že stále znovu začínaš,
sme iba chvíľočku tu na zemi,
keď ľúbiš, nie si stratený.
Tak to skús,
ty vieš, čo s tým,
brániť život je vždy
poslaním nádherným.
Kým tu počuť tvoj hlas,
verím, že nezhorí plamienok v nás,
kým, kým ti stačí dych,
chráň svoju hviezdu čistú.
Sú dni, keď už sa zdá
akoby náš svet
svoju vieru strácal,
sme tu však my,
pre život stvorení.
Tak teda poď,
veď na to máš,
aj keď sa zdá,
že stále znovu začínaš,
sme iba chvíľočku tu na zemi,
keď ľúbiš, nie si stratený.
Tak to skús,
ty vieš, čo s tým,
brániť život je vždy
poslaním nádherným.
Ó, ó, sú dni, keď už sa zdá,
akoby sa v nás
kdesi človek strácal,
však počúvaj,
to posolstvo stále znie.
Tak teda poď,
veď na to máš,
aj keď sa zdá,
že stále znovu začínaš,
sme iba chvíľočku tu na zemi,
keď ľúbiš, nie si stratený.
A tak to skús,
ty vieš, čo s tým,
brániť život je vždy
poslaním nádherným.
Tak to len skús,
ty vieš, čo s tým,
brániť život je vždy
poslaním nádherným.
Na to máš,
zdá sa, že stále
iba znovu začínaš,
sme iba minútku tu na zemi,
pre ľudskú nádej stvorení.
Tak to len skús,
ty vieš, čo s tým,
brániť život
to je poslaním nádherným.
|
